história vývoja miest

 

úvod


Mestá a veľkomestá majú dlhú históriu. Mesto vzniklo ako ústredné centrum pre obchod v prospech členov žijúcich v tesnej blízkosti. Medzi výhody mesta patrí zníženie nákladov na dopravu, výmena názorov, zdieľanie prírodných zdrojov, veľké miestne trhy, a neskôr komfort ako je tečúca voda a kanalizácia. Nevýhody zahŕňa vyššia kriminalita, úmrtnosť, vyššie životné náklady, horšie znečistenie. Mesta porastú vtedy, ak prínosy blízkosť medzi ľuďmi a podnikmi sú vyššie ako náklady.
Spoločnosti, ktoré žijú v mestách sú často nazývané civilizáciami.

Starovek
Mezopotámia bola miestom vzniku prvých miest ako Eridu, Uruk, a Ur. Po Mezopotámii vznikali ďalšie mestá v Sýrii a Anatolii, ako vyplýva z mesta Çatalhöyük (7500-5700p.n.l.). Niekoľko typov mestských sídlisk bolo nájdených aj v starovekom Egypte.
Civilizácie v starovekej Indii a Číne sú dve ďalšie oblasti s významnými starovekými mestami. Medzi prvými starovekými mestami sveta, Mohenjo-daro z povodia rieky Indus v súčasnom Pakistane, existujúce od roku 2600 do 1900 p.n.l., bolo jedným z najväčších, s odhadovaným počtom 40.000 obyvateľov. Mohenjo- daro a Harappa boli medzi prvými mestami s použitou pravouhlou sieťou ulíc, kanalizáciou, splachovacími záchodmi. Neskôr v regióne Khmer v Kambodži vyrástol Angkor na jedno z najväčších miest na svete.
V starovekej Amerike vznikali v civilizáciách Mayov a Zapotékov veľké mestá ako Oaxaka či Teotihuakán v centrálnom Mexiku. Neskôr ich nasledovali kultúry Aztékov, Huari, či Inkov.
Babylon - pohľad na Ištarinu bránu s dvojitými hradbami, za ktorou sa
nachádzal zikkurat-slávna Babylonská veža /vľavo/.
V meste bola zavedená kanalizácia,typizované domy a pravouhlá
pouličná sieť.
 
 
zaujímavá je rozmanitosť starovekých miest. Výkopy v raných mestách ukazujú, že niektoré mestá boli riedko osídlené centrá, iné boli obchodnými centrami, ďalšie mali náboženské zameranie. Niektoré mestá boli husto zaľudnené.
Rast počtu obyvateľov starovekých civilizácií, vznik starovekých ríš sústredenie politickej moci a rast v oblasti obchodu a výroby viedol k čoraz väčším centrám ako bola, Alexandria, Antiochia a Seleucia, Pataliputra (teraz Patna) v Indii, Chang'an (dnes Xi'an) v Číne, Kartágo, staroveký Rím, jeho nástupca Konštantínopol (neskoršie Istanbul), ktorých populácia bola až polmilióna obyvateľov.
Odhaduje sa, že staroveký Rím mal populáciu asi 450 000 ľudí do konca prvého storočia pred nl po období 300-ročnej inflácie. Alexandria ako aj Konštantínopol mali tiež takmer pol milióna obyvateľov. východné mesto Bagdád neskor prekonalo populáciu Ríma v 8. storočí n.l a stalo sa prvým mestom s 1 miliónom obyvateľov.  /niektorí vedci sa domnievajú že Bagdád mohol mať až 2 milióny obyvateľov v 9.stor. n.l./ Po ňom sa miliónovým mestom stal čínsky Peking.
V starovekej Afrike vznikli veľké mestá ako Awdaghust, Kumbi-Saleh a Maranda.
 
 
hore: Palác v Knosse, na ostrove Kréta, Mínojská ríša                                  
dole: Rekonštrukcia starovekého Ríma
 
Stredovek

 

Počas európskeho stredoveku, mesto bol politickým celkom ako aj súborom domov. V meste bola hierarchia Pán -poddaní. v Svätej ríši rímskej bol v niektorých mestách pánom sám Cisár. v Taliansku mali stredoveké mestá aj štátnu moc.
Vo výnimočných prípadoch ako sú Benátky, Janov alebo Lübeck, mesta sa stali mocnými štátmi, s kontrolou okolitých oblastí, či námornou ríšou. niekedy aj pri okolitých oblastiach pod ich kontrolou alebo s rozsiahlou námornou ríšou. Podobné javy existovali inde, napr v meste Sakai v Japonsku.
 
    stredoveké Benátky
 
     pohľad na stredoveký Paríž s centrom na ostrove Ile de la Cité
 
  takmer nedobytný hrat Himedži v Japonsku, vežu prestavali v roku 1601
 
 
Skorý Novovek
Zatiaľ čo mestské štáty, alebo poleis zo Stredozemného a Baltského mora od 16. storočia začali upadať, v veľké európske mtropoly ťažili z rastu podnikania vďaka vzniku Atlantického obchodu. Do konca 18. storočia, sa Londýn stáva najväčším mestom na svete s populáciou 1 335 000, zatiaľ čo Paríž /s viac než pol miliónom obyvateľov/ súperil s dobre-rozvinutými tradičnými hlavnými mestami Bagdad, Peking, Istanbul a Kjóto. Počas španielskej kolonizácie Ameriky bol používaný v mestách koncept starovekého Ríma: mestá boli založené v strede dobitých území a boli viazané na niekoľko zákonov o správe, financiách a urbanizme.
Väčšina miest zostali ďaleko menšie, takže v roku 1500 len asi dvadsať miest na svete obsahuje viac ako 100.000 obyvateľov: neskôr okolo roku 1700 ich bolo menej ako štyridsať, číslo, ktoré sa v roku 1900 zvýši na 300. Malé veľkomesto na začiatku modernej doby mohlo mať asi 10,000 obyvateľov, mestečko ešte oveľa menej.
 
  Londýn z roku 1750. Pri katedrále sv. Pavla vtedy žilo takmer trištvrte milióna obyvateľov!
 
Priemyselný vek 
Rast moderného priemyslu od konca 18. storočia viedli k masívnej urbanizácii a k vzniku a rastu nových veľkých miest, najskôr v Európe a potom v ďalších regiónoch.Ppriemysel vytvoril nové možnosti a priviedol obrovské množstvo prisťahovalcov z vidieckych obcí do mestských oblastí. Vynález železnice v Spojených štátoch Amerických 1860 -1910, zníženie nákladov na dopravu a vznik veľkých výrobných centier umožňilo migráciu z vidieka do mestských oblastí. Avšak počas tohto priemysleného obdobia boli mestá nevhodné  miesta pre život, kvôli veľkému znečisteniu vody a vzduchu, a tým rozšíreniu prenosných chorôb. Vo Veľkej hospodárskej kríze v tridstiatch rokoch ,mestá boli ťažko zasiahnuté nezamestnanosťou, najmä tie, ktoré boli založené na ťažkom priemysle. počas rokov 1900 až 1990 v USA vzrástlo percento urbanizácia zo štyridsať až na osemdesiat percent /%tá obyvateľov žijúcich v mestách/. Dnešná svetová populácia žije priemerne 50%tne v mestách. Milióny ľudí sa každoročne sťahuje do rastúcich miest Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky. Došlo tiež k presunu obyvateľov z centier veľkých miest do predmestí, čím by sa mali zlepšiť dve nevýhody bývania v meste a to zvíšená kriminalita a vyťažená mestská doprava.
 
  V meste New York v 40tych rokoch 20. storočia už žilo rekordných 7 a pol milióna obyvateľov!
 
Inner City /mesto v meste/
V Spojených štátoch Amerických, Veľkej Británii a Írsku sa pojem "inner city" /"vnútorné mesto"/ často používa v spojení s určitým miestom/ štvrťou napr. getom, kde žijú chudobnejší ľudia a je tam vyššia kriminalita. tento pojem nie je taký známy v iných západných krajinách a mestách. aj keď opačný význam by sa dal použiť. napr v Austrálii sú predmestia znakom nevyspelosti, v Paríži, centrum mesta je zasa štvrťou najbohatších s najdrahším bývaním. v rozvojových krajinách zasa ekonomický rozvoj miest láka chudobných vidiečanov, ktorí si na predmestiach stavatú mestečká z chatrčí. 
V Spojených štátoch sa vytvárali na predmestiach štvrte ktoré neboli urbanisticky plánované. boli to jednoúčelové štvrte napr. len za účelom bývania, alebo služieb. Toto riešenie vzniká vďaka tomu, že obyvatelia Ameriky vačšinou za službami, školou a prácou dochádza autami, takže veľké vzdialenosti nie sú také podstatné pri plánovaní. v poslednom čase prichádza do Severnej Ameriky hnutie s názvom "Nový urbanizmus" ktorý uplatúje tradičné metódy urbanimu a plánovania, pričom štvrte ponúkaju všetky základné služby a ľudia nemusia dochádzať autom ale môžu ísť napr. pešo alebo verejnou dopravou, čo následne odľahčuje cesty a znižuje znečisťovanie ovzdušia.
   hore: "Inner city" v Los angeles
   dole: filipínske mestečko z chatrčí
 
21. storočie 
Je tu diskusia či technológia a efektívna komunikácia robia mestá zastaralé alebo naopak posilňujú význam velkých miest jako centier ekonomiky. Plánovaný rozvoj miest, globalizácia inovačných sietí a masových služieb sú hnacie sily moderného mesta, z ktorého sa v budúcnosti môže rozvinúť inteligntné mesto.Inteligentné mestá používajú technológie a dopravný systém na vytvorenie efektivnějších uskupení, z hľadiska súťaživosti, inovatívnosti, životného prostredia, energetiky, verejných mestských služieb, vládnutia a servisov pre občanov. Niektoré spoočnosti už budujú nové progresívne naplánované mestá na nových lokalitách.
 
    San Francisco - moderné veľkomesto súčasnosti

    najväčšia metropolitná oblasť sveta - Tokio s vyše 25 miliónmi obyvateľov
 

Zoznam najväčších miest sveta počas histórie:

http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_largest_cities_throughout_history

Porovnanie ďalších historických miest počas histórie:

http://en.wikipedia.org/wiki/Historical_urban_community_sizes

Zdroj článku:

http://en.wikipedia.org/wiki/City

© 2010 Všetky práva vyhradené.

Tvorba web stránok zdarmaWebnode