100-vežatá Praha

 Výlet do Prahy, 1.časť

 

Ráno ma zobudí pieseň od The Corrs. Je skoro šesť. Ako vždy idem vlakom do školy, typický deň... Omyl! Dneska žiadne vyučko, žiadna nuda, žiadne písomky...dnes sa ide do Prahy! Celé dva roky som na to čakal, konečne deň D!....

Cestovanie mám rád odmalička. Dovolenky, výlety,...najradšej však spoznávam veľké mestá. A toto bol výlet práve pre mňa!

....Pri škole boli už „zástupy národov“ z dvoch tried. „len ktovie akou kraksňou zase pôjdeme“ prebehlo mi hlavou. Keď som však uvidel bus, ktorý prišiel, bol som prekvapený: veru takým som ešte nešiel!

Cesta bola pohodlná, ale nudná. Po čase som si všimol, že máme asi sedem miest voľných, aj keď nám vraveli, že už nie je ani jedno. Škoda že nešla kamoška Erika!


Po ceste s prestávkami, ktorú nám aspoň trochu spestrila prednáškou naša sprievodkyňa, sme dorazili na miesto. Konečne! Z Masarykovho nádražia, kam nás vyhodili, sme išli už pešo... na Václavské námestie. Bolo dosť veľké okolo sedemsto metrov. Hore bola národná galéria a socha Václava na koni, dole samé historické budovy. Katerine nám nám dodala trošku vedomostí ,a potom sme prešli k Obecnému domu a Prašnej bráne. Z foťáku sa len tak dymilo, veď aj bolo čo fotiť. Od prašnej brány sme uličkami prešli na Staromestské námestie – vraj najkrajšie v Európe. V strede čnela veža starej radnice s legendárnym Orlojom. Na jednej strane jej konkuroval Týnsky chrám výškou aj stavebným štýlom. Mnoho veží chrámov budov a budov malo typický gotický ráz. Stovežatá Praha ich má vyše šesťsto.


 
Po predstavení orloja sme prišli ku Karlovmu mostu, kde sme mali rozchod. Pri Vltave sa poriadne ochladilo – zišli by sa mi aj rukavice! Z mostu bol nádherný výhľad na Pražský hrad na malomestskej strane, kam sme mali ísť na druhý deň. My sme však zišli z mosta k Rudolfíniu – bývalej parlamentnej budove a parížskou uličkou sme sa vrátili k orloju. Tam sme vystúpili na vežu radnice, odkiaľ sme mali pekný výhľad na okolitú Prahu.

 

 Aj keď mala veža len šesdesiat metrov, bolo vidieť doďaleka. Potom, čo sme zbehli dolu rampou a schodmi sme sa zhrnuli na Václavák. „dvojhodinový rozchod!“ –tak sme sa vytratili v Prahe po skupinkách, každá za niečím iným... večer sme odpochodovali k autobusu, ktorý ná vyviezol na okraj Prahy do...hmm.. „paneláku“! presne tak vyzeral náš hotel Radotín, aj keď v noci to ešte nebolo vidieť. Rozdelili nám izby na najvyšších podlažiach a zviezli sme sa výťahom hore.


 
Keď som prišiel na izbu, zistil som, že je dosť veľká a útulná. A navyše celá pre mňa! Kamoši boli po ruke a hneď začala „reorganizácia“. Večer bol super zakončením prvého z troch dní....


 

Na druhý deň nás čakali raňajky. Lacný zájazd v lacnom hoteli s „lacnými“ raňajkami – to poznám. No jedáleň bola v pohode a aj keď to neboli švéedske stoly, dalo sa najesť. Pri hoteli nás (ne)trpezlivo čakal autobus. Ešte na izbu po pár vecí a ide sa! Dnes sme prekročili Vltavu a dostali sa na Malú stranu, na Hradčany. Ten, ktorého zaujímala architektúra si išiel oči vyočiť. Prešli sme popri Strahovskom kláštore, Černínskom paláci a Lorete na Loretánskom námestí. Z diaľky sme už videli veže katedrály sv. Víta, ktorý je súčasťou Pražského hradu. Postupne sme prišli na Hradčanské námestie, ktoré obklopovalo mnoho palácov okolo centrálneho morového stĺpa. Na konci čnela hlavná brána do Pražského hradu.

 

 

Na hrade sme strávili pol dňa a niektorí aj svačinu. Naša milá sprievodkyňa nás previedla a svojim dáždnikom stiahnuté dáta nám zhrnula do všeobecných informácií. Po získaní lístkov sme mali asi tri hodiny na prebehnutie Zlatej uličky s obchodmi, hlavnej románskej sály, baziliky sv. Jiřího a na katedrálu sv. Víta kde bola polkilometrová rada. Ale práve ten bol skvostom celého hradu. postavený vo veľkolepom gotickom štýle nemá na svete obdobu. Bol som uz aj v chráme Notre dame ale chrám sv. Víta je podľa mňa krajší. Jeho stometrové veže sú naozaj impozantné. Rovnako elegantný bol aj interiér. V tajomnom prítmí dominovala hlavná loď ožiarená veľkými gotickými oknami. Štíhle piliere, lomené oblúky, okenné a ružicové vitráže to všetko vytváralo neskutočný priestor, typický pre gotickú katedrálu.... 

 Keď som prišiel na izbu, zistil som, že je dosť veľká a útulná. A navyše celá pre mňa! Kamoši boli po ruke a hneď začala „reorganizácia“. Večer b

 

© 2010 Všetky práva vyhradené.

Tvorba web stránok zdarmaWebnode