história vývoja miest

Mezopotámia bola miestom vzniku prvých miest ako Eridu, Uruk, a Ur. Po Mezopotámii vznikali ďalšie mestá v Sýrii a Anatolii, ako vyplýva z mesta Çatalhöyük (7500-5700p.n.l.). Niekoľko typov mestských sídlisk bolo nájdených aj v starovekom Egypte.

Civilizácie v starovekej Indii a Číne sú dve ďalšie oblasti s významnými starovekými mestami. Medzi prvými starovekými mestami sveta, Mohenjo-daro z povodia rieky Indus v súčasnom Pakistane, existujúce od roku 2600 do 1900 p.n.l., bolo jedným z najväčších, s odhadovaným počtom 40.000 obyvateľov. Mohenjo- daro a Harappa boli medzi prvými mestami s použitou pravouhlou sieťou ulíc, kanalizáciou, splachovacími záchodmi. Neskôr v regióne Khmer v Kambodži vyrástol Angkor na jedno z najväčších miest na svete.

V starovekej Amerike vznikali v civilizáciách Mayov a Zapotékov veľké mestá ako Oaxaka či Teotihuakán v centrálnom Mexiku. Neskôr ich nasledovali kultúry Aztékov, Huari, či Inkov.

 

 

zaujímavá je rozmanitosť starovekých miest. Výkopy v raných mestách ukazujú, že niektoré mestá boli riedko osídlené centrá, iné boli obchodnými centrami, ďalšie mali náboženské zameranie. Niektoré mestá boli husto zaľudnené.

Rast počtu obyvateľov starovekých civilizácií, vznik starovekých ríš sústredenie politickej moci a rast v oblasti obchodu a výroby viedol k čoraz väčším centrám ako bola, Alexandria, Antiochia a Seleucia, Pataliputra (teraz Patna) v Indii, Chang'an (dnes Xi'an) v Číne, Kartágo, staroveký Rím, jeho nástupca Konštantínopol (neskoršie Istanbul), ktorých populácia bola až polmilióna obyvateľov.

Odhaduje sa, že staroveký Rím mal populáciu asi 450 000 ľudí do konca prvého storočia pred nl po období 300-ročnej inflácie. Alexandria ako aj Konštantínopol mali tiež takmer pol milióna obyvateľov. východné mesto Bagdád neskor prekonalo populáciu Ríma v 8. storočí n.l a stalo sa prvým mestom s 1 miliónom obyvateľov.  /niektorí vedci sa domnievajú že Bagdád mohol mať až 2 milióny obyvateľov v 9.stor. n.l./ Po ňom sa miliónovým mestom stal čínsky Peking.

V starovekej Afrike vznikli veľké mestá ako Awdaghust, Kumbi-Saleh a Maranda.

 

 

Počas európskeho stredoveku, mesto bol politickým celkom ako aj súborom domov. V meste bola hierarchia Pán -poddaní. v Svätej ríši rímskej bol v niektorých mestách pánom sám Cisár. v Taliansku mali stredoveké mestá aj štátnu moc.

Vo výnimočných prípadoch ako sú Benátky, Janov alebo Lübeck, mesta sa stali mocnými štátmi, s kontrolou okolitých oblastí, či námornou ríšou. niekedy aj pri okolitých oblastiach pod ich kontrolou alebo s rozsiahlou námornou ríšou. Podobné javy existovali inde, napr v meste Sakai v Japonsku.

 

    stredoveké Benátky

 

 

 

 

Zatiaľ čo mestské štáty, alebo poleis zo Stredozemného a Baltského mora od 16. storočia začali upadať, v veľké európske mtropoly ťažili z rastu podnikania vďaka vzniku Atlantického obchodu. Do konca 18. storočia, sa Londýn stáva najväčším mestom na svete s populáciou 1 335 000, zatiaľ čo Paríž /s viac než pol miliónom obyvateľov/ súperil s dobre-rozvinutými tradičnými hlavnými mestami Bagdad, Peking, Istanbul a Kjóto. Počas španielskej kolonizácie Ameriky bol používaný v mestách koncept starovekého Ríma: mestá boli založené v strede dobitých území a boli viazané na niekoľko zákonov o správe, financiách a urbanizme.

Väčšina miest zostali ďaleko menšie, takže v roku 1500 len asi dvadsať miest na svete obsahuje viac ako 100.000 obyvateľov: neskôr okolo roku 1700 ich bolo menej ako štyridsať, číslo, ktoré sa v roku 1900 zvýši na 300. Malé veľkomesto na začiatku modernej doby mohlo mať asi 10,000 obyvateľov, mestečko ešte oveľa menej.

 

 

Rast moderného priemyslu od konca 18. storočia viedli k masívnej urbanizácii a k vzniku a rastu nových veľkých miest, najskôr v Európe a potom v ďalších regiónoch.Ppriemysel vytvoril nové možnosti a priviedol obrovské množstvo prisťahovalcov z vidieckych obcí do mestských oblastí. Vynález železnice v Spojených štátoch Amerických 1860 -1910, zníženie nákladov na dopravu a vznik veľkých výrobných centier umožňilo migráciu z vidieka do mestských oblastí. Avšak počas tohto priemysleného obdobia boli mestá nevhodné  miesta pre život, kvôli veľkému znečisteniu vody a vzduchu, a tým rozšíreniu prenosných chorôb. Vo Veľkej hospodárskej kríze v tridstiatch rokoch ,mestá boli ťažko zasiahnuté nezamestnanosťou, najmä tie, ktoré boli založené na ťažkom priemysle. počas rokov 1900 až 1990 v USA vzrástlo percento urbanizácia zo štyridsať až na osemdesiat percent /%tá obyvateľov žijúcich v mestách/. Dnešná svetová populácia žije priemerne 50%tne v mestách. Milióny ľudí sa každoročne sťahuje do rastúcich miest Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky. Došlo tiež k presunu obyvateľov z centier veľkých miest do predmestí, čím by sa mali zlepšiť dve nevýhody bývania v meste a to zvíšená kriminalita a vyťažená mestská doprava.

 

 

 

    San Francisco - moderné veľkomesto súčasnosti