Vancouver- najzelenšie mesto sveta 2020

Ako sa ambiciózny cieľ Vancouveru stať sa do roku 2020 „Greenest City” – “Najzelenšie mesto sveta“ odzrkadľuje v tvorbe mesta? V ktorej mierke sa udržateľné plánovanie a zavádzanie moderných technológií prejavuje ako najreálnejšie a najzmysluplnejšie: na úrovni jednotlivých budov alebo veľkých urbánnych celkov? Či plánovanie nových území alebo transformácia existujúcich mestských častí – je “zelená prestavba” zo spoločenského a finančného hľadiska realizovateľná? Tento článok popisom niekoľkých urbanistických zásahov vo Vancouveri načrtne odpovede na tieto otázky.

 

Mesto Vancouver, hostiteľ olympijských hier v roku 2010, použilo nemalé zdroje, aby v zelených iniciatívach nielen dostihlo, ale aj predbehlo mnohých európskych predchodcov. Zeleného trendu sa uchopili verejné i súkromné inštitúcie, architektonické firmy, združenia aj jednotlivci, s cieľom vyniknúť (nielen) v severoamerickej konkurencii. Aj preto tu pojem “Green” (ekvivalent “udržateľný”) nie je nikomu cudzí. Zelený marketing a reklama sú doslova všadeprítomné. Miesta s názvom Green Shop, Green Thumb Theatre, alebo jednoducho iba supermarket „Greens“ netreba dlho hľadať. Verejné inštitúcie taktiež prispievajú početnými “Zelenými” programami. Dokonca aj vancouverská University of British Columbia je vedúca inštitúcia s ohľadom na udržateľnosť pre prevádzku areálu, výskumu a výuky. Predsa však, čo rozumejú obyvatelia a zodpovední Vancouveru pod slovom „Green“ z hľadiska urbanizmu a skladby mesta? Jedno je očividné: doba certifikovaných zelených budov a inštalácia solárnych panelov sa vo Vancouveri zdá byť prekonaná. S revolučnými zelenými myšlienkami sa postupne mení aj štruktúra a funkčné rozvrstvenie mesta a dizajn voľných priestranstiev (samozrejme, popri dôraze na vysoko efektívnu architektúru). Avšak je pravda, že rozsídlené, na automobiloch závislé premestia na strane jednej a prehustené centrálne obchodné štvrte na strane druhej majú pred sebou dlhú a neľahkú cestu premeny.

Malé zásahy s veľkým účinkom

V husto osídlených územiach, čo sa týka najmä centrálneho Vancouveru, bez značnej možnosti zmeny veľkých priestorových zásahov sa začína dizajnom verejných priestranstiev, zlepšovaním systému verejnej a cyklistickej dopravy, urbánnym farmárčením a stavbou zelených budov:

Pešia a cyklistická infraštruktúra, Greenways

Greenways – zlepšené podmienky pre peších a cyklistov a zábrany pre automobily (www.vancouver.ca)

Zlepšením podmienok pre chodcov a cyklistov mesto získa viac verejného priestoru a priestoru pre zeleň, zvýši sa úroveň dopravnej bezpečnosti a v neposlednom rade aj zdravie obyvateľov, keďže títo sa budú viac pohybovať na čerstvom vzduchu. Jednoduchá rovnica a všetci aktivít žiadúci Vancouverčania sa touto myšlienkou zdajú byť nadšení. Snáď aj preto sa u väčšiny nájde podpora, keď mesto zavádza premyslené cyklistické trasy na úkor súčasných jazdných pruhov, rozširuje chodníky, vytvára neprerušované pešie trasy (tzv. Greenways) a buduje cestné zábrany pre automobily, aby sa chodci v uličnom priestore cítili bezpečnejšie.   

Cyklistické trasy vytvorené na mieste jazdných pruhov (Stred: www.vancityguy.com, vľavo a vpravo: J.M.)

Celomestský systém Greenways (www.vancouver.ca)

Aj 22 km dlhá a naďalej sa rozrastajúca Seawall, prebiehajúca popri mori okolo Vancouveru, je prvkom tohoto systému. Táto nábrežie lemujúca promenáda a cyklotrasa poskytuje priestor pre pohyb, pobyt a bezpečnosť všetkých obyvateľov, keďže ani na jednom mieste nedochádza ku stretu s automobilovou dopravou.  

Vancouverská Seawall: 22km dlhá, neprerušovaná, nábrežie lemujúca promenáda a cyklotrasa (Foto J.M.)

Vancouverský systém hromadnej dopravy

Kedysi výborne fungujúci systém električkovej dopravy, vďaka ktorému sa mesto mohlo rýchlo rozrastať, bol v polovici 20. storočia následkom zavedenia motorovej dopravy zrušený. Momentálne sa mesto zaoberá myšlienkou električky znovu zaviesť, keďže by boli výbornou a ekologickejšou alternatívou k ostatným spôsobom dopravy a podstatne lacnejšou ako rozrastajúca sa sieť rapid transit v podobe pod- a nadzemnej rýchlodráhy. Momentálne zabezpečujú spojenie v redšie osídlených územiach, kde sa zavádzanie trás metra neoplatí, autobusy. Jednoduchým priestorovým zásahom na zefektívnenie autobusovej dopravy a jej zvýhodnenie oproti používaniu osobných automobilov sú vyhradené autobusové pruhy v oblastiach, kde sa často tvoria dopravné zápchy. Nárastu používania MHD veľmi napomáha aj možnosť do autobusu alebo vlaku bezplatne vziať bicykle (autobusy sú k tomuto účelu vybavené ľahko obsluhovateľnými držiakmi na bicykle). Cestujúci sa tak rýchlo dostanú na želané miesto, časť dňa môžu využiť športovo aktívne a nemusia sa obávať hľadania parkovacích miest a vysokých cien parkovania.

Autobusy s držiakmi na bicykle sú upútavkou cestujúcich (Foto J.M.)

Community Gardens & Green Streets

Zmysel pre ekológiu, potrebu zelene v urbánnom priestore a spojenie s prírodou sa preukazuje v aktivitách obyvateľov, ktorí sa kreatívne prejavujú v tvorbe a údržbe verejných priestorov alebo iniciujú mestské záhradníčenie. Takto sa vo Vancouveri spustila vlna, ktorá doslovne prerástla do “zelenej mánie”. Pozitívom je, že mesto spoznalo potenciál spoluúčasti obyvateľov a tieto iniciatívy podchytilo verejnými programami ako napríklad Green Streets, City Beautification („mestské skrášľovanie“) v Surrey, mestskej časti prináležiacej metropolitnému Vancouveru a podporou mnohých Community Gardens.

  Program Green Streets podporuje obyvateľov v starostlivosti o zelené priestranstvá (Foto J.M.)

 

City beautification v Surrey (www.surrey.ca)

Zastrešenie týmito programami využíva stále viac a viac ľudí. Mesto tak za odbornej podpory vkladá starostlivosť o verejné priestranstvá do rúk obyvateľov, čím nielen ušetrí na nákladoch ale aj sprostredkuje pocit zodpovednosti a náležitosti k miestu, kde ľudia bývajú a s ktorým sú spojení. Dnes sa vo Vancouveri zdá, že za každý štvorcový meter plochy je niekto zodpovedný a na mnohých nevyužitých priestranstvých medzi obytnými domami sú komunitné záhradky, v ktorých obyvatelia môžu byť spoločensky aj fyzicky aktívni, zatiaľ čo si vypestujú vlastné potraviny. To nachádza pozitívnu odozvu predovšetkým u rodín s deťmi, dôchodcov žijúcich v malých bytových priestoroch i u dlhodobo nezamestnaných, ktorí verejné priestory esteticky nadhodnotia a dajú im osobné čaro. Tým, že sa o plochy niekto stará, tieto aktivity zároveň výrazne znižujú vandalizmus a aj kriminalitu.  

Community Gardens – vo Vancouveri početné komunitné záhradky (Foto J.M.)

Zelené budovy: sen a cieľ mesta i súkromných investorov

Napriek tomu, že efektivita zelenej technickej infraštruktúry sa zdá byť vyššia vo väčšej urbánnej mierke, sú jednotlivé zelené budovy jednoduchšou cestou pre privátnych investorov. Vysoký stupeň LEED certifikácie, ktorá je známkou environmentálnej efektivity, dosahuje stále viac a viac budov. Zlatý stupeň tejto certifikácie sa stal celoplošne povinný v roku 2011, avšak motivácia k dosahovaniu vyššej, platinovej úrovne sa prejavuje v miere a rýchlosti, akou ekologické budovy vznikajú. Mesto investuje predovšetkým do významných stavieb ako sú knižnice, komunitné centrá, dopravné stavby a podobne. Asi najrenomovanejšou stavbou je budova kongresového centra, ktorá sa okrem najvyššieho, planitonového stupňa certifikácie pýši aj esteticky hodnotným dizajnom a parkovou plochou, do ktorej je budova zasadená a ktorá plynulo prerastá do 2,2 hektárovej strešnej záhrady.   

Budova kongresového centra pokrytá rozmernou zelenou strechou (Vľavo: www.inhabitat.com, stred a vpravo J.M.)

Kde menej zástavby je veľkým problémom

Problémy a možnosti za hranicami husto osídleného centra sú zdanlivo iného charakteru. Negatívom Vancouverských rozsiahlych predmestí, suburbie, s monotonnou zástavbou rodinných domov je závislosť na osobnej automobilovej doprave, ktorá do karát udržateľnosti príliš nehrá. Ďaľším aspektom je dimenzácia cestnej aj technickej infraštruktúry – cesty v predmestiach napríklad zaberajú šesť- i viacnásobne viac pôdy na obyvateľa ako v hustejšie osídlených centrách. To sa odráža nielen v nákladoch na budovanie a údržbu ciest ale aj v environmentálnom dopade na krajinu.

Vo Vancouveri sú si vedomí všetkých týchto faktorov a snažia sa brzdiť proces zastavovania nových území rodinnými domami. Dôraz je kladený na koncentráciu novej výstavby v blízkosti významných uzlov verejnej hromadnej dopravy. Tento postup urbanizácie, nazývaný tranzitne-orientovaný rozvoj („Transit Oriented Development”), prináša pracovné príležitosti, verejné a kultúrne inštitúcie i nákupné možnosti v blízkosti bývania a ľahko dostupné verejnou dopravou, čím sa pôsobí proti rozsídľovaniu obydlí a minimalizuje tak závislosť na osobných automobiloch. V metropolitnom Vancouveri tento rozvoj možno pozorovať v okolí všetkých významných dopravných uzlov, napríklad v Surrey alebo Novom Westminsteri.  

Tranzitne-orientovaný rozvoj v Surrey (Vľavo: farm3.static.flickr.com, vpravo: Warrington Property Management; www.warringtonpci.com)

Zelená vo väčšej mierke: South East False Creek a Olympic village

Meniť územia s už raz položenou technickou infraštruktúrou a existujúcimi budovami je náročné, a preto sa zdá byť udržateľnosť a ekológia ľahšie dosiahnuteľná v nezastavaných územiach. Tam sa infraštruktúra pokladá od základov a aj mierka novo plánovaných budov a priestranstiev sa dá vopred určiť podľa najnovších princípov udržateľnosti. To isté platí aj v prípade nových urbánnych projektov na bývalých industriálnych lokalitách, ktoré čakajú na rozvoj s vcelku novým využitím.

V prípade Olympijskej dediny, ktorá vznikla na presne takomto území a mala prvotne hostiť športovcov, trénerov a členov delegácií a neskôr po dokončení celého projektu až 16000 stálych obyvateľov, urbanistický rozvoj Olympic Village bol sprevádzaný tými najekologickejšími zámermi. Na projekte sa pod vedením mesta ako hlavného koordinátora podieľali desiatky firiem špecializujúcich sa na udržateľnú architektúru, infraštruktúru a environmentálny dizajn, aby bol zaručený úspech udržateľnosti prevádzky.  

Olympic Village vo Vancouveri ako modelový projekt zeleného urbanizmu (Foto J.M.)

Vybavenie územia ponúka rozmanitosť funkcií patriacich ku každodennému životu obyvateľov, rozmanitosť bytov podporuje rôzne sociálne vrstvy obyvateľov, systém verejných priestranstiev je dôsledne premyslený a plochy zelene spĺňajú nielen estetickú ale i ekologickú funkciu. Územie je napojené na okrskový zdroj energie, automobilová doprava je v ňom značne redukovaná, a pri plánovaní a stavbe územia bola dokonca vytvorený priestor pre električkovú trať, ktorá územím raz potenciálne môže viesť.

Olympic Village vo Vancouveri ako modelový projekt zeleného urbanizmu (vancouver.ca/olympicvillage)

Pri takejto novovzniknutej mestskej štvrti sa ukazuje, že na komplexnejšom území väčšej mierky je ľahšie ovplyvniteľných mnoho faktorov a indikátorov udržateľnosti, keďže environmentálna bilancia zastavaného územia závisí na výkonnosti technickej infraštruktúry a architektonického a funkčného zloženia územia. Žiaľ je ale aj potreba vyššej počiatočnej investície, ktorá sťažuje a spomaľuje proces výstavby a zvyšuje ceny nehnuteľností.

Sea Village

Inou inovatívnou ukážkou urbanizmu a zároveň šetrného prístupu k priestoru (a k z finančného i environmentálneho hľadiska cennej pôde) je Sea Village, obydlie na vode v centrálnej polohe pri obľúbenom Granville Island.   ň

Sea Village vo Vancouveri, príklad šetrného hospodárenia s priestorom (Foto J.M.)

“Greenest City 2020”

Plán I keď ani pred odsúhlasením ambiciózneho “Greenest City 2020” plánu v júli 2011 zelené aktivity a tendencie na poli urbanizmu neboli ojedinelé, po tomto dátume dostalo veľa iniciatív zelenú, keďže sa plán stal oficiálnou mestskou smernicou. V dokumente sú pokryté navzájom sa dopĺňajúce oblasti smerujúce k udržateľnosti: Zelená ekonomika, Zelené budovy, Udržateľná mobilita, Nulový odpad, Prístup k zeleni, Menšia ekologická stopa, Čistá voda, Čistý vzduch a Regionálne potraviny. Tieto témy sú v podbodoch doplnené o myšlienky o efektívnejšom využívaní pôdy a iné stratégie napomáhajúce zmierneniu rozsahu klimatických zmien. O vysokých ambíciách plánu rozhodne nemožno pochybovať.

Greenest City 2020 – Vancouverský plán stať sa Najzelenším Mestom Sveta v roku 2020 (vancouver.ca/greenestcity/)

Záver

Tento článok poukazuje iba na niektoré z iniciatív, ktorým je vo Vancouveri venovaná pozornosť a ktoré ovplyvňujú urbanistický ráz mesta. Vancouverčania pochopili, že požadovanú zmenu neprinesú zvlášť ani mestské inštitúcie, súkromný sektor ani občania a že rôznorodosť prístupov je jediným možným smerovaním na ceste k trvalej udržateľnosti. Spôsob, akým je mesto čoraz viac popretkávané cyklistickými trasami a bezpečnými spojeniami pre chodcov, ako rýchlo pribúdajú všadeprítomná reklama “zelenému” životnému štýlu, ekologicky hodnotné plochy, komunitné záhradky, prvky zelenej infraštruktúry, zeleé budovy ba až celé mestké štvrte, nasvedčuje, že Vancouver je na dobrej ceste. Či to všetko stačí, aby sa mesto stalo do deviatich rokov najzelenším mestom planéty, je otázkou času a závisí aj od náruživosti a podpory každého jednotlivca – a aj od toho, aká silná bude konkurencia iných miest a ich zelených programov. O vysokých ambíciách mesta nemožno pochybovať a Vancouveru treba držať palce na ceste k splneniu cieľov.


Zdroj: http://www.zelenarchitektura.sk/2012/01/vancouver-na-ceste-za-titulom-%E2%80%9Enajzelensie-mesto-sveta-v-roku-2020%E2%80%9D/



© 2010 Všetky práva vyhradené.

Tvorba web stránok zdarmaWebnode