Plávajúce mesto: Lilipad
Noemova archa budúcnosti
Vedci celé roky bijú na poplach. Ak sa ľudstvo nespamätá, môže sa toľko skloňovaná kataklizma spôsobená globálnym otepľovaním stať realitou. A na svete je už prvý projekt novodobej Noemovej archy. LILYPAD.
Belgický architekt Vincent Callebaut je známy nielen svojimi netradičnými projektmi, ale aj nezvyčajne silným ekologickým cítením. Svet ešte stále zatajuje dych nad jeho projektom Urban Jungle - unikátnym návrhom renaturalizácie ultramoderného Hongkongu vybudovaním mrakodrapovej štvrte, ktorá sa stane zelenými pľúcami preľudnenej časti sveta. V tomto roku vytiahol Callebaut popri svojej parížskej antismogovej budove z rukáva ešte jeden silný tromf. Jeho Lilypad, plávajúci ekopolis, by sa mal stať pre ľudstvo záchranným člnom v prípade ekologickej katastrofy spôsobenej klimatickými zmenami.
Desivá vízia budúcnosti
Známy architekt si zjavne nerobí o budúcnosti ľudskej rasy žiadne ilúzie. A prikláňa sa k skeptickému názoru vedcov, ktorí sa domnievajú, že v dôsledku negatívnej činnosti človeka môže o niekoľko desaťročí dôjsť, na Zemi k ďalšej potope. Globálne otepľovanie má za následok topenie ľadovcov, a to nielen oceánskych, ale aj kontinentálnych, a ľadovcov v Antarktíde a Grónsku. Podľa predpovede GIEC (Groupe ďExperts Intergouvernemental sur ľEvolution du Climat) by mali v priebehu 21. storočia svetové moria stúpnuť o 20 až 90 cm, čo by znamenalo v priemere 50 cm (len na porovnanie - v 20. storočí to bolo iba 10 cm). Podľa medzinárodnej vedeckej scény by globálne oteplenie len o jediný stupeň spôsobilo zvýšenie hladiny oceánov o jeden meter! Morská voda by zaplavila obrovské časti pevniny - Bangladéš by stratil 17,5 percenta svojho územia, Holandsko šesť a Egypt jedno percento. No napríklad atol Majuro v Marshallových ostrovoch v Oceánii by prišiel o viac ako tri štvrtiny pevnej zeme! Jeden jediný meter by pripravil o prístrešie takmer 50 miliónov ľudí. Ak by vzostup oceánov pokračoval o ďalší meter, Vietnam, Egypt, Bangladéš, Guyanu a Bahamy by zasiahla nepredstaviteľná katastrofa. Voda by zaliala najhustejšie osídlené miesta a najúrodnejšie oblasti by zničilo prenikanie slanej vody do miestnych ekosystémov. More by zároveň pohltilo New York, Bombaj, Kalkatu, Hočiminovo Mesto, Šanghaj, Miami, Lagos, Abidjan, Jakartu, Alexandriu a z povrchu zeme by zmizli početné rastlinné a živočíšne druhy. A kam by sa podelo 250 miliónov ľudí bez domova?
Vízia budúcnosti nesúcej sa v znamení závažnej ekologickej katastrofy sa v posledných rokoch stala lákavou témou aj pre architektov z celého sveta. Rodia sa návrhy špeciálnych ochranných protipovodňových hrádzí či unikátnych lesov energeticky i potravinovo sebestačných mrakodrapov. No medzi najzaujímavejšie rozhodne patrí Callebautova futuristická Noemova archa. Obojživelné a úplne sebestačné plávajúce mesto Lilypad by sa malo stať novým domovom pre ľudí rozličného veku, sociálneho postavenia, národnosti a rasy. Originálne riešenie návratu človeka do lona oceána, z ktorého pred miliardami rokov vzišli jeho predchodcovia, spĺňa aj štyri výzvy OECD z marca tohto roka - klíma, biologická rôznorodosť, voda a zdravie.
Realita či utópia?
Príroda má v srdci známeho architekta mimoriadne dôležité miesto. Potvrdzujú to aj projekty, pri ktorých sa inšpiroval jej tvarmi. Lilypad je „ľudskou" verziou nádherného gigantického polynézskeho lekna Amazonia Victoria Regia. Jediná stavba by v prípade svetovej katastrofy prichýlila na ploche 500-tisíc metrov štvorcových až 50-tisíc ľudí. A Lilypad nie je vyhradený výlučne pre človeka. Keďže obojživelné mesto je chápané ako novodobá Noemova archa, dôležitú funkciu na nej bude plniť aj fauna a flóra. Rastliny a zvieratá by mali pomáhať udržiavať kolosálne mesto budúcnosti v rovnováhe a zároveň poskytovať ľuďom dostatok potravy. V strede obojživelného ekopolisu je navrhnutá sladkovodná lagúna zachytávajúca životne dôležitú dažďovú vodu. Rezervoár pitnej vody by mal byť hlboko zapustený pod úrovňou vodnej hladiny. Jednak preto, aby nedošlo k jeho znečisteniu, a jednak preto, aby sa obrie mesto mohlo plaviť v subarktických oblastiach sveta. .jpg)
Samozrejme, aj v tomto prípade ide o návrh s výsostným ekologickým akcentom. Lilypad je navrhnutý tak, aby jeho existencia mala na prírodu minimálny škodlivý dosah. Všetku potrebnú energiu bude plávajúce mesto získavať z takmer desiatky rozličných obnoviteľných prírodných zdrojov. Základom ľudskej existencie by sa stala nielen solárna a veterná, ale aj hydraulická, termálna, osmotická či prílivová a odlivová energia, ba dokonca aj energia z biomasy. Podľa Callebautovho projektu by si Lilypad dokázal vyrobiť dokonca viac energie, ako spotrebuje. Navyše je povrch mesta vytvorený z vrstvy polyesterových vlákien potiahnutej oxidom titaničitým (TiO2) - tzv. titánovou belobou, ktorý vstrebáva oxid uhličitý z atmosféry do svojej dioxidovej podstaty.
Ekologické obojživelné mesto môže byť pripevnené k pobrežiu, no rovnako sa môže nechať voľne unášať oceánskymi prúdmi od pólu k pólu. Podľa architektonického návrhu by mal byť Lilypad rozčlenený na tri vrchy - obytné oblasti s nádhernými visutými záhradami - a tri prístavy, ktoré by plnili presne stanovenú funkciu. Zamerané by boli na prácu, obchody a zábavu.
Callebautova idylka miest budúcnosti, kde všetci budú žiť v dokonalej svornosti a v súlade s prírodou, má už svojich početných nadšených vyznávačov, ale aj odporcov. Zostáva odpovedať už len na jedinú otázku: Je tento projekt vôbec realizovateľný? Samotný Callebaut má síce o vzhľade a rozčlenení Lilypadu jasnú predstavu, pôsobivé vizualizácie však zatiaľ nedoplnil bližšími technickými špecifikáciami. Koniec koncov, druhá svetová potopa by predsa len nemala nastať v najbližších desaťročiach, takže odborníci budú mať dostatok času na vyriešenie zásadných technických problémov.
Zdroj:
https://www.grandresidence.sk/architektura/noemova-archa-buducnosti/